Keď sme stý raz dostali otázku, čo znamená GUnaGU, začali sme hľadať vysvetlenia. Ujali sa dve - hviezdoslavovské "G ľudu, mládež moja, g ľudu, g ľudu, gu národu, gu ľudu...", a matematické "Guľa na guľtú". Guľou sa myslí kartový znak gule, teda guľatý zvonček - rolnička, ktorý je v zátvorke s indexom malej gule.
1985 -Viliam Klimáček zostavuje akýsi zborník básní. V máji premierovali Vestpoketku, GUnaGU je na svete!
1986 - Na nový rok sa idem vyspať zo služby a poobede som u Otisa. Vidím Felliniho Dolce vita a je to o mne. Vlado KOrdoš a Ľuba Lauffová majú vernisáž. Jiří Černý na Mladej púšťa hudbu, ktorú som dovtedy nikdy nepočul. Napríklad Jú Tú. Lasica a Satinský hrajú Deň radosti, mám radosť. Polívka hrá Šaška královny a teda zírám! Mišíkovo ETC hrá v PKO a je vo fantastickej forme. V septembri príde Divadelní pouť z Prahy a všetci alternatívni divadelníci sú tam a strašne závidia. Je aj čo. Moje zahraničné výboje roka sú Bulharsko a Budapešť. Na Vajnorskej je burza hračiek a u Mizeru bytová prednáška o divadlách, čo videl počas stáže v Poľsku. Okrem GUnaGU si ich príde vypočuť aj pár iných divadelníkov z Bratislavy. Internet ešte nie je a všetko sa šíri ústnym podaním.
1987 - V brnianskom Provázku vidím Rozvzpomínání a v galérii Boudníkovu aktívnu grafiku.
1988 - Vymýšľam hru Bigbít pre Zuzu Benešovú, no tá je tehotná a hra sa odkladá o rok. Rýchlo píšem Poveternostnú situáciu pre Božku Horváthovú. V Brne premiéruje Ochotnický kroužek Pitínskeho Matku.
1989 - Ochotnícky kroužek z Brna hrá Pitínskeho Ananas. Na Vajnorskej sa premieta Pražská pětka a hrá Besídka divadla Sklep. V pivnici na Konventnej sa otvára Suterén. Dežo Tóth robí bulletin k piatim rokom GUnaGU.
1991 - do vydavateľstva odnáša Viliam Klimáček svoju knihu Karamelky
1992 - Ha divadlo hosťuje v Bratislave, pán Klimáček píše Loj,
1993 - v GUnaGU drámy nehrávame, píše sa celovečerná hra Nuda na pláži
1994 - dohráva sa Piesa, venovaná Ionescovi, Juraj Nvota chce režírovať Nudu na pláži v Astorke
1995 - pán Klimáček dostáva nápad na predstavenie English is easy, frau Muller is tod, vo Viedni videl predstavenie Mnouchkinovej (Theatre du Soleil) Tartuffa, v decembri sa sťahuje Mária Sabína do Čierneho havrana
1996 - koncom apríla Slovenský rozhlas nahráva Vytetovanú ženu, spolovice obsadenú hercami z GUnaGU, v Dejvickom divadle v Prahe sa hrá s veľkým úspechom Mária Sabína a Smrtičky.
1997 - pán Klimáček od začiatku roka s Martinom Porubjakom pripravuje režijnú koncepciu Demokratov. GUnaGU sa pripája k divadelnému štrajku a tri týždne nehrá.
1998 - vo Zvolene hrá naše divadlo Jawu nostalgickú.
1999 - pán Klimáček začína tvoriť román Náďa má čas, vo V.L.C.A mu vychádza román Váňa Krutov. 2000 - pán Klimáček píše nové diely Zborovne, cez prázdniny píše hru Rozkvitli sekery. Napíše ďalšiu hru Je dobré vycítiť. V decembri píše Čechova - boxera a kniha GUnaGU: Remix má v divadle krst.
2001 - vzniká rozhlasová hra Zápočet z reportáže, počas Veľkej noci ho napadla hra Slovenský raj a vymýšľa hru Vojačky, z ktorých sa vyvinú Modelky, neskôr píše feťácku rozhlasovú hru Čo na to Miki. Kniha GUnaGU: Remix dostáva Hlavnú cenu Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska. V decembri sa začína prvá skúška Lary.
2002 - spolu s pánom Bednárikom píšu Secesiu do STV. GUnaGU vysiela rozhlasový kabaret Mydlo, ale do leta nás zrušia. Odkladajú sa Modelky, pretože sa nám nedarí. Krstí sa román Náďa má čas.
2003 - pán Klimáček píše hru Staré lásky, cez júl zo seba vychŕli román English is easy, Csaba is dead, cestuje sa s Modelkami do Zvolena a do Košíc. V tomto roku do divadla prikvitnem aj ja a predvádzam maďarský teleshopping na Retrospect, prístroj na pozeranie sa dozadu :))
1992 - Ha divadlo hosťuje v Bratislave, pán Klimáček píše Loj,
1993 - v GUnaGU drámy nehrávame, píše sa celovečerná hra Nuda na pláži
1994 - dohráva sa Piesa, venovaná Ionescovi, Juraj Nvota chce režírovať Nudu na pláži v Astorke
1995 - pán Klimáček dostáva nápad na predstavenie English is easy, frau Muller is tod, vo Viedni videl predstavenie Mnouchkinovej (Theatre du Soleil) Tartuffa, v decembri sa sťahuje Mária Sabína do Čierneho havrana
1996 - koncom apríla Slovenský rozhlas nahráva Vytetovanú ženu, spolovice obsadenú hercami z GUnaGU, v Dejvickom divadle v Prahe sa hrá s veľkým úspechom Mária Sabína a Smrtičky.
1997 - pán Klimáček od začiatku roka s Martinom Porubjakom pripravuje režijnú koncepciu Demokratov. GUnaGU sa pripája k divadelnému štrajku a tri týždne nehrá.
1998 - vo Zvolene hrá naše divadlo Jawu nostalgickú.
1999 - pán Klimáček začína tvoriť román Náďa má čas, vo V.L.C.A mu vychádza román Váňa Krutov. 2000 - pán Klimáček píše nové diely Zborovne, cez prázdniny píše hru Rozkvitli sekery. Napíše ďalšiu hru Je dobré vycítiť. V decembri píše Čechova - boxera a kniha GUnaGU: Remix má v divadle krst.
2001 - vzniká rozhlasová hra Zápočet z reportáže, počas Veľkej noci ho napadla hra Slovenský raj a vymýšľa hru Vojačky, z ktorých sa vyvinú Modelky, neskôr píše feťácku rozhlasovú hru Čo na to Miki. Kniha GUnaGU: Remix dostáva Hlavnú cenu Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska. V decembri sa začína prvá skúška Lary.
2002 - spolu s pánom Bednárikom píšu Secesiu do STV. GUnaGU vysiela rozhlasový kabaret Mydlo, ale do leta nás zrušia. Odkladajú sa Modelky, pretože sa nám nedarí. Krstí sa román Náďa má čas.
2003 - pán Klimáček píše hru Staré lásky, cez júl zo seba vychŕli román English is easy, Csaba is dead, cestuje sa s Modelkami do Zvolena a do Košíc. V tomto roku do divadla prikvitnem aj ja a predvádzam maďarský teleshopping na Retrospect, prístroj na pozeranie sa dozadu :))
0 komentárov:
Zverejnenie komentára